V Terchovej sa v dňoch 2. – 4. 8. 2007 uskutočnila medzinárodná konferencia Jánošík a fenomén zbojníctva na slovensko – poľsko – českom pomedzí. V rámci projektu Jánošíkovská tradícia ako jedinečný fenomén spoločného kultúrneho dedičstva slovensko – poľského pohraničia ju pripravilo Považské múzeum v Žiline spolu so svojim zahraničným partnerom Muzeom w Bielsku – Białej. Tak ako celý projekt i konferencia bola financovaná z európskych štrukturálnych fondov z programu INTERREG IIIA SR – PL (programovacie obdobie 2004 – 2006, priorita: 2 Socio-ekonomický rozvoj, opatrenie: 2.3 Podpora miestnych iniciatív - fond mikroprojektov) Jej cieľom bola výmena informácií medzi odborníkmi partnerských inštitúcií na tému zbojníctva v geografickej oblasti slovensko – poľsko – českého pohraničia, historických a kultúrnych súvislostí tohto javu a osobitne jánošíkovskej tradície v slovenskej a poľskej kultúre.

Konferencia sa konala počas 45. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni, čo poskytlo organizátorom možnosť bohatého sprievodného programu. Vo večerných hodinách účastníci navštívili folklórne vystúpenia Slovensko moje... a Jánošíkove nôty. Súčasťou programu bola aj vernisáž výstavy Jánošík, karpatský zbojník z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši v priestoroch expozície Považského múzea v Terchovej. A samozrejme v rodisku Juraja Jánošíka by bolo neodpustiteľné nenavštíviť osadu Jánošovia, kde stávala jeho rodná chalupa.

Príspevky jednotlivých referujúcich boli rôznorodé. Je to pochopiteľné, veď samotná téma rezonuje v našich kultúrach v rôznych vrstvách i časopriestorových súvislostiach. Zároveň celkom cielene konferencia nebola obmedzená len na postavu Jánošíka. Z pohľadu výmeny informácií sme po vzájomných konzultáciách s poľskými partnermi uznali za potrebné vytvoriť priestor aj pre ďalšie známe zbojnícke postavy najmä z poľskej strany, ktoré nie sú také známe u nás.

Konferenciu otvoril príspevok Viery Gašparíkovej z EtÚ SAV Bratislava Folklórne tradície o zbojníkoch na slovensko – poľskom pomedzí, zo slovenských etnografov a folkloristov človeka najpovolanejšieho. Zmapovaním svojej profesionálnej dráhy publiku predostrela vývoj záujmu o zbojnícku tému v etnografickej vede po druhej svetovej vojne na Slovensku. Ona sama sa neustále a na rôznych úrovniach (i keď nie vždy ako “chcenej” téme) zbojníckym tradíciám v ľudovej tvorbe venovala. Preto mohla problematiku priblížiť aj cez vlastné výskumy nielen na Slovensku, ale aj v poľskom pohraničí. I z hľadiska fungovania medzinárodných inštitúcií na výskum európskeho, resp. stredoeurópskeho folklóru veľkou vedeckovýskumnou témou boli zbojnícke tradície. Výsledok týchto bádaní, publikáciu Geroj ili zbojnik? – Heroes or Bandits? (i peripetie jej vzniku po rozpade “východného bloku”) predstavila dr. Gašparíková účastníkom konferencie.

Problematikou historických súvislostí osídľovania slovenských horských oblastí na valašskom práve sa vo svojom príspevku Stan osadnictwa polskiego na Górnych Węgrzech na prełomie XVII i XVIII wieku zaoberal Marek Skawiński (Polskie Towarzystwo Historyczne, Oddział w Nowym Targu). Ozrejmil publiku na základe historických i etnografických prameňov spôsob sťahovania poľského obyvateľstva z prihraničných oblastí smerom na juh do horských oblastí Slovenska. Jednou zo zaujímavých otázok riešených počas diskusie bola otázka, či existujú doklady takéhoto osídľovania samotnej Terchovej, resp. jej osád. Z ďalšieho príspevku Jánošík vo filme Petra Cabadaja zo Slovenskej národnej knižnice v Martine bolo zrejmé, že jánošíkovská téma, frekventovaná v slovenskej národnej kultúre už od štúrovských čias, sa presadila i v 20. storočí pri vstupe nového média - filmu do kultúrneho života. Stála už pri zrode slovenskej kinematografie v roku 1921 (Siakeľov Jánošík). Autor ďalej zmapoval vývoj témy v čase (Plicka, Frič, Bielik, Kubal) a nazrel na poľskú filmovú scénu. Prístup k téme Jánošíka v kinematografii je dôležitý i z pohľadu širokého pôsobenia filmov a spätného objavovania niektorých príbehov, postáv, obrazov v ľudovej tvorbe, či u neprofesionálnych umelcov.

Referentka Monika Golonka – Czajkowska (Instytut Etnologii i Antropologii Kulturowej Uniwersytet Jagielloński, Kraków) vo svojom príspevku O zbójnickichi wątkach w polskiej kulturze współczesnej priniesla na rokovanie konferencie moderné etnologické otázky vo vzťahu k jánošíkovskej téme. Zaujala ju otázka, ako žije v modernej poľskej kultúre táto tradícia. Priniesla niekoľko živých príkladov z oblasti miestneho turizmu, z oblasti reklamy a politiky. Dokázala ich podať tak, aby aj slovenské a moravské publikum pochopilo jednotlivé súvislosti.

Poľského zbojníka Ondraszka tak, ako žije vo vedomí Poliakov zo Zaolžia, predstavila vo svojom príspevku Zbójnik stela, czyli o Ondraszku w świadomości Polaków mieszkających na Zaolziu Sylwia Grudzień z partnerského múzea v Bielsku – Białej.

Žiwiecku oblasť a jej zbojnícku ľudovú tradíciu reprezentovala so svojim referátom Stereotyp zbójnika w kulturze ludowej Żywiecczyzny Barbara Rosiek (Muzeum Miejskie w Żywcu).

Zaujímavú tému predostrela publiku Elżbieta Teresa Filip (Muzeum w Bielsku – Białej): Elementy stroju i tkaniny w przekazach historycznych dotyczących zbójników działających na obszarze od Beskidu Śląskiego po Tatry. Tému rozpracovala zatiaľ ako náčrt skúmanej problematiky, pri čom prameňom boli najmä zachované ikonografické materiály z celého sledovaného územia a ich paralely v dochovanom etnografickom materiáli. Małgorzata Kiereś: Zbójnictwo w Beskidzie ŚLąskim w świetle listów Zuzanny Gębołyś z Istebnej. Muzeum Śląska Cieszyńskiego - Oddział Muzeum Beskidzkie im. A. Podżorskiego w WiśleDaniel Drápala (Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, Brno) sa vo svojom príspevku Nástroje bezpečnostní politiky v západních Karpatech v 17. a 18. století zaoberal postavením portášov, ktorých úlohou bolo najmä prenasledovanie zbojníkov. Odhalil publiku vzájomné interakcie a súvislosti medzi rozmachom a útlmom zbojníctva a potrebou ochrany panstva a obyvateľov pred zbojníkmi, meniaci sa postoj poddaných ku zbojníčeniu v závislosti od momentálnej ekonomickej a sociálnej situácie. Na základe bohatého pramenného materiálu ukázal, z akých sociálnych skupín (často z bývalých zbojníkov) sa tvorili oddiely portášov, niekde vznikali i celé portášske rody a čo viedlo k inštitucionalizácii portášov a ich neskoršiemu nahradeniu žandármi.Ružena Antolová vystúpila ako reprezentantka Liptovského Mikuláša (Múzeum Janka Kráľa), teda mesta, kde bol Jánošík odsúdený a popravený a zároveň mesta, kde sa silne udržiava jánošíkovská tradícia. Vo svojom príspevku Jánošík, zbojník popravený v Liptovskom Mikuláši priblížila na základe historických prameňov životnú púť Juraja Jánošíka.